Fotenie cudzích ľudí : kedy je to legálne a kedy už riskuješ problém?

Vytiahnuť mobil a cvaknúť zaujímavú situáciu na ulici je dnes otázkou sekundy. Ale čo ak je na fotke niekto iný? Fotenie cudzích ľudí je na verejnosti často legálne, no problém vzniká v momente, keď sa rozhodneš so záberom pracovať ďalej. Ak ťa zaujímajú aj iné nástrahy online sveta, určite pozri nášho sprievodcu „Digitálne právo: Čo je legálne„. Na Slovensku, v Česku aj vo svete platí jednoduchá rovnica: čím viac je človek jasne rozoznateľný a čím viac fotka zasahuje do jeho súkromia alebo je použitá na reklamu, tým väčšie je riziko, že ti v schránke pristane nepríjemný list od právnika.

V tomto článku sa pozrieme na to, kde končí sloboda fotografa a začína právo na súkromie, a prečo „street foto“ nie je to isté ako stalking.

⚠️ Právne upozornenie (Disclaimer): Tento článok má informatívny charakter a odráža právny stav a technologické trendy k januáru 2026. V prípade konkrétnych sporov vždy odporúčame konzultáciu s advokátom.

Zlaté pravidlo: Rozdiel medzi „odfotiť“ a „zverejniť“

Mnoho ľudí si mýli dva pojmy, ktoré zákon prísne rozlišuje.

1. Vyhotovenie fotky (Odfotenie): Podľa Občianskeho zákonníka si na verejnom priestranstve môžeš urobiť záber davu alebo scenérie. Ak si niekoho len odfotíš do domáceho archívu a fotka nezasahuje do jeho intimity (napríklad niekto na toalete alebo v prezliekacej kabínke), zvyčajne zákon neporušuješ. Problém nastáva, ak ide o šikanu, obťažovanie alebo cielený zásah do dôstojnosti.
2. Použitie fotky (Zverejnenie): Tu začína skutočná „sranda“. Zdieľanie fotiek na internete, kde je niekto jasne rozpoznateľný, je už zásahom do osobnostných práv a často aj spracúvaním osobných údajov. Bez súhlasu dotknutej osoby riskuješ. Výnimkou sú spravodajské účely (reportáž z protestu), umelecké diela alebo ak ide o verejne činnú osobu pri výkone funkcie.

GDPR: Hobby fotograf vs. Profesionál

Nie každé fotenie cudzích ľudí podlieha GDPR. Ak si fotíš rodinnú oslavu alebo výlet pre vlastnú potrebu (tzv. „household exemption“), GDPR sa na teba nevzťahuje.

Ak však pôsobíš ako fotograf podnikateľ, máš verejné portfólio, e-shop s fotkami alebo spravuješ firemnú stránku na Facebooku, už si v režime GDPR. To znamená, že musíš mať právny základ (napríklad súhlas alebo oprávnený záujem) a plniť si informačnú povinnosť voči ľuďom, ktorých fotíš.

• Tip z praxe: Na eventoch a konferenciách sa súhlas často rieši „zmluvne“ už pri kúpe vstupenky (VOP), ale ani to ťa neoprávňuje zverejniť niekoho v dehonestujúcej situácii (napr. opitého pod stolom).

Konkrétne situácie: Kde ťa môžu vyhodiť?

Aj keď je fotenie bez súhlasu na verejnosti často tolerované, existujú miesta, kde narazíš.

1. Obchody, reštaurácie a nákupné centrá

Hoci sú to „verejne prístupné miesta“, často majú súkromného vlastníka. Ten môže v domovom poriadku fotenie zakázať. Ak ťa SBS vyzve, aby si prestal fotiť, musíš to rešpektovať, inak ťa môžu vyviesť.

2. MHD a doprava

Podobne ako v obchodoch, aj prepravný poriadok môže obmedzovať vyhotovovanie záznamov, najmä ak tým obťažuješ ostatných cestujúcich alebo vodiča.

3. Street foto vs. Stalking

Je rozdiel, či zachytíš atmosféru ulice, alebo či cielene prenasleduješ jednu osobu a fotíš ju pred jej domom, v práci a na káve. Opakované a cielené fotenie bez súhlasu sa môže kvalifikovať ako nebezpečné prenasledovanie (stalking).

4. Dashcam (Autokamery)

Pozor na rozdiel medzi „cvaknutím“ mobilom a kamerou v aute. Dashcam nahráva nepretržite a systematicky, čo je z pohľadu GDPR oveľa prísnejší režim (monitorovanie priestoru), podrobnejšie som to rozobral v článku Palubná kamera v aute: Je legálne nahrávať?. Zverejňovanie ŠPZ a tvárí iných vodičov na YouTube bez rozmazania je najkratšia cesta k pokute od Úradu na ochranu osobných údajov.

Čo hrozí, ak to preženieš?

Ak sa tvoja fotka stane virálnou a osoba na nej sa rozhodne brániť, následky môžu byť rôzne:

• Civilná žaloba: Ochrana osobnosti. Súd môže nariadiť stiahnutie fotky, verejné ospravedlnenie a často aj finančnú náhradu nemajetkovej ujmy (v tisícoch eur).
• GDPR pokuta: Ak si fotku zverejnil ako firma alebo podnikateľ, ÚOOÚ môže udeliť pokutu za nezákonné spracúvanie údajov.
• Komerčný problém: Ak použiješ tvár cudzieho človeka v reklame na svoj produkt bez zmluvy, bude žiadať vydanie bezdôvodného obohatenia.

Bizarné prípady zo sveta: Keď sa právo stretne s umením

Svetová legislatíva prináša zaujímavé paradoxy, ktoré ukazujú, aká tenká je hranica.

• Arne Svenson (USA): Umelec fotil svojich susedov v New Yorku teleobjektívom cez okná a spravil z toho výstavu „The Neighbors“. Rodiny ho žalovali za narušenie súkromia. Súd však rozhodol v prospech umelca s tým, že ide o umelecký prejav chránený prvým dodatkom ústavy. Hranica medzi umením a voyerstvom je tu extrémne tenká.
• Fotograf v Perthe (Austrália): Tento prípad ukázal iný rozmer. Fotograf nebol odsúdený za samotné zverejňovanie fotiek, ale za „disorderly conduct“ (rušivé správanie). Súdu vadilo, že pri fotení ľudí na ulici bol agresívny a obťažoval ich, čím narúšal verejný poriadok.
• Autorský paradox: Pamätaj, že osoba na fotke nie je majiteľom autorských práv. Ak niekto odfotí teba, autorské práva má fotograf. Ak mu fotku „ukradneš“ a dáš na svoj web, porušuješ zákon ty, aj keď si na fotke.

Ako anonymizovať fotky na zdieľanie (GDPR Safe)

Ak chceš zdieľať zábery z ulice, musíš dbať na anonymizáciu. Fotografia je osobný údaj, ak sa z nej dá osoba identifikovať (priamo tvárou, alebo nepriamo cez tetovanie, oblečenie, lokalitu a čas).

Odporúčané techniky:

1. Silné rozmazanie tváre: Jemná mozaika dnes nestačí, AI ju dokáže čiastočne rekonštruovať. Používaj silný blur alebo prekrytie (nálepka/emoji).
2. Kreatívny orez: Odfotografuj scénu tak, aby ľuďom nebolo vidieť do tváre (zozadu, siluety, odraz v mláke).
3. Odstránenie metadát: Pred uploadom vymaž EXIF dáta (GPS súradnice), aby sa nedalo zistiť, kde presne a kedy fotka vznikla.

Deti a „Sharenting“: Časovaná bomba

Samostatnou kapitolou je fotenie bez súhlasu v prípade detí. Rodičia často v dobrej viere „vešajú“ na siete všetko.

• Strata kontroly: Platformy (Instagram, Facebook) si vo svojich podmienkach (VOP) často berú licenciu na ďalšie šírenie obsahu. Raz zverejnená fotka už nie je len tvoja.
• Bezpečnostné riziko: Fotka dieťaťa pred školou alebo s odhaleným interiérom bytu dáva návod zlodejom alebo útočníkom.
• Deepfakes: Aj nevinné fotky z pláže môžu v roku 2026 skončiť v databázach pedofilov alebo byť zneužité na výrobu AI pornografie.
• Budúca šikana: To, čo je dnes rozkošná fotka na nočníku, bude o 10 rokov nástrojom šikany v triede.

Checklist: Môžem túto fotku zverejniť?

Predtým, než stlačíš „Share“, skontroluj si:

Zdroje :

Hyperallergic , Reddit